Kreslo pre hosťa s Petrom Hubom

• 

Dňa 27. októbra 2011 sa v priestoroch Oravskej knižnice Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne konalo prvé z cyklu stretnutí so zaujímavými osobnosťami regiónu Orava pod názvom Kreslo pre hosťa. Naše pozvanie v tento deň prijal historik, vydavateľ a prozaik Peter Huba.

Dátum konania podujatia – predvečer výročia vzniku Československa – využil náš hosť na krátke historické expozé, v ktorom vyzdvihol tento významný historický medzník, kedy nielenže vznikol na troskách Rakúsko-Uhorska nový štát, ale predovšetkým sa týmto dátumom mohla začať prvýkrát v dejinách oficiálne používať slovenčina. Peter Huba prevažne detskému publiku priblížil tiež snahy ľudí, ktorí sa v nesmierne ťažkom prostredí, hlavne v 19. storočí, snažili priniesť deťom slovenčinu do škôl. „A práve 28. október je tým dátumom, kedy sa slovenčina začala používať aj v našich školách,“ dodal Peter Huba.

Na spomínaný dátum nadviazala pani Otília Štepitová, bývalá dlhoročná učiteľka, ktorá priblížila prítomným situáciu na slovenských školách po vzniku ČSR. „Dá sa povedať, že keď sa začalo po slovensky vyučovať, ani pani učiteľky a páni učitelia po slovensky nevedeli, lebo chodili do maďarských škôl, boli maďarské prípravky, to znamená, že ‘lámali’ tú slovenčinu. A tu v Kubíne sa konal kurz pre učiteľov, na základe ktorého mohli potom učitelia dostať povolenie, že môžu kvalifikovane na slovenských školách učiť. Mnohí tú skúšku neurobili. Ani z vlastivedy a veru ani zo slovenčiny.“

Na otázku, ako vyzerala škola v rodnej obci, keď ako žiak dral lavice, si Peter Huba spomína takto: „To bola škola, ktorú si už dnes nevieme predstaviť, pretože tam boli všetky ročníky spolu. Pán učiteľ sa zaoberal, jedným, druhým, tretím, štvrtým, piatym, tak ako to vychádzalo.“

V ďalšej časti podujatia sme pozornosť upriamili na tvorbu nášho hosťa. V povedomí verejnosti je Peter Huba známy najmä ako regionálny historik, ktorý výsledky svojho výskumu pretavil do početných monografií ako autor, spoluautor, či vedúci autorského kolektívu. Okrem toho sa však venuje aj písaniu románov, povestí i príbehov pre deti. Otázka, čo ho ako historika viedlo k písaniu beletrie, nenechala na seba dlho čakať. Autor to zdôvodnil tým, že jazyk historických prác je príliš strohý a neumožňuje dostatočne plasticky vyjadriť emócie, ktoré sa s určitým historickým dátumom spájajú. „Môžeme tam napísať, že ľudia sa tešili, ale ten popis, aby sme si to vedeli predstaviť, je možný len v tejto literatúre.“ Ako tiež autor prezradil, jeho veľkým vzorom v tomto smere bol oravský rodák Milo Urban. „Ja som s tými jeho dielami, aj s tou formou akou to on písal, ja som s tým skutočne žil, a celé roky ma viedol. Tak trošku som sa ho aj snažil pri tom štýle napodobňovať.“ Prvýkrát si svoje schopnosti vo väčšom meradle vyskúšal pri románe ‚Pokiaľ Tatra stojí‘ o Jankovi Matúškovi, osobnosť ktorého Petra Hubu takisto veľmi zaujala.

Osobitné miesto v tvorbe Petra Hubu má detský čitateľ, pre ktorého sú určené okrem rozprávkových kníh aj knihy povestí. Pochopiteľne, táto cieľová skupina si vyžaduje špecifický štýl písania. Peter Huba hovorí: „Samozrejme, ja vidím v prvom rade pri týchto knihách, či už pri tých rozprávkových alebo pri samotných povestiach hlavne vás, deti, hlavne deti. Pri každom slovíčku si uvedomujem, či to budete chápať, či si budete vedieť predstaviť to, o čom píšem.“

Prítomní sa tiež od nášho hosťa dozvedeli ako vyzerala obrana stredovekého hradu, ako dlho trvalo nabitie muškety, v ktorých obciach na Orave sa ručne vyrábal papier, ako vznikali povesti či ktorý vynález pomohol dobyť komárňanskú pevnosť a mnoho iných zaujímavostí z oblasti histórie.

Podujatie spestrili ukážky z diel Petra Hubu, ktoré predniesli Otília Štepitová a Stelka Janigová. Pre účastníkov bola pripravená i výstavka autorových diel, ktorá zahŕňala niekoľko desiatok publikácií, nechýbali medzi nimi monografie obcí, historické povesti ani beletristické práce. Ako na záver stretnutia poznamenala O. Štepitová, Peter Huba prostredníctvom svojich diel vykonal záslužnú prácu, predstavujúcu významný vklad do histórie a kultúry Oravy. A podľa nej Peter Huba napísal všetky svoje knihy preto, aby povedal: „Tu máte, Oravci, niečo o nás a našej krajine, lebo bez toho, aby sme to poznali, to nebudeme mať radi.“

Stretnutie s Petrom Hubom sa uskutočnilo v rámci mikroprojektu Výpravy za vzájomným kultúrnym poznaním, ktorý realizovala Oravská knižnica Antona Habovštiaka v spolupráci s Regionálnou knižnicou Karviná v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013. Tento mikroprojekt je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom.

(mk)