Figuli Margita
  • Vytlačiť

Margita Figuli

* 2. október 1909, Vyšný Kubín
† 27. marec 1995, Bratislava

spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež

 

"...láska je prvopočiatok všetkého, čo tu na zemi dostáva tvár. Pokladám ju za hýbadlo sveta.“ Margita Figuli

Detstvo

Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne ako tretia dcéra Júlie, rodenej Bockovej, a Jozefa Figuli. Otec bol z ďalšej dcéry sklamaný. Margita Figuli o tom napísala: "Po narodení nebola som vítaným dieťaťom. Otec a celá rodina čakali po dvoch dcérach konečne syna. Zanevreli na mňa, ale i na matku Júliu. Nad tvrdosťou srdca zvíťazila matkina múdrosť, príslovečná trpezlivosť, rozvaha a nežnosť.“

Detstvo Margity Figuli nebolo ľahké. Mala len päť rokov, keď otec narukoval do 1. svetovej vojny. Staršie sestry museli pomáhať na poli i okolo domu, Margitka mala povinnosť postarať sa o mladšieho brata.

Štúdiá

Ľudovú školu vychodila vo Vyšnom Kubíne. Po jej skončení nastúpila do nižšej triedy gymnázia v Dolnom Kubíne a tam začala chodiť aj do meštianky. V roku 1924 sa zapísala na Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. (Pôvodne chcela ísť študovať na umeleckú školu, keďže v škole pekne kreslila a mala rada literatúru, ale rodičia usúdili, že obchodná akadémia bude pre dievča praktickejšia.) V roku 1928 úspešne ukončila štúdium maturitou.

Zamestnanie

V rokoch 1928 až 1941 pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra banke v Bratislave. Popri zamestnaní študovala na konzervatóriu hru na klavír. Roku 1941 ju prepustili z Tatra banky za odvážnu protivojnovú novelu Olovený vták. Preto počas vojnových rokov 1941 až 1945 žila vo Vyšnom Kubíne u Emílie Meškovej. Odvtedy sa venovala len literárnej činnosti.

Rodina

V roku 1939 sa vydala za MUDr. Jozefa Šustra, očného lekára, pochádzajúceho z Juhoslávie, neskoršie univerzitného profesora. V manželstve sa im narodil jediný syn Borislav. Margita Figuli našla v manželstve popri láske porozumenie i podporu. Manželovi dávala ako prvému čítať svoje poviedky a romány a on jej svoje populárno-vedecké články.

Posledné roky života

Od roku 1946 žila Margita Figuli so svojou rodinou v Bratislave, kde aj 27. marca 1995 vo veku 85 rokov zomrela. Pochovaná je na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

Tvorba

  • Publikovať začala pod pseudonymom Oľga Morena.
  • Margita Figuli bola predstaviteľkou slovenskej lyrizovanej prózy.
  • Za celoživotnú tvorbu jej boli udelené ocenenia zaslúžilej umelkyne a národnej umelkyne.

Najznámejšie diela

  • debut – autobiografická poviedka List od otca
  • novela Olovený vták – reakcia na prepadnutie Poľska Nemeckom
  • rozprávková novela Tri gaštanové kone – vnútorný život mladých ľudí nemajetného Petra a krásnej Magdalény
  • historický román Babylon – zánik mocnej Chaldejskej ríše
  • román Vlci v dolinách – zážitky z nemeckej okupácie
  • autobiografické romány Mladosť a Ariadnina niť
  • lyricko-epická skladba Balada o Jurovi Jánošíkovi
  • libreto k baletu Rytierska balada

Čo nebolo v učebniciach

  • Rodičia Margity Figuli odišli v roku 1904 za prácou do Ameriky. Vrátili sa v roku 1909.
  • V tom istom roku sa vo Višňanovie dome narodila malá Margitka. Narodil sa tu aj Pavol Orzságh Hviezdoslav.
  • Jej otca počas 1.svetovej vojny odvelili na východný front, kde sa dostal do zajatia.
  • "Z tuhej roboty a tuhého rozmýšľania, ale aj z túžby po kráse a pravde sa zrodila moja literárna tvorba,“ odhaľovala autorka svoje spisovateľské pohnútky.
  • S manželom Jozefom sa zoznámila pod viechou po skončení prednášky o M. Kukučínovi. Tento šarmantný muž si všimol peknú čiernovlasú ženu, jemnej porcelánovej tváre, striedmu v  pohyboch i oblečení. "Margitka, dovoľte, nech vám nalejem...“ Prikývla, opätovala jeho úsmev...
  • S láskou opatrovala bielu hodvábnu stužku s modrým ornamentom, ktorú jej prapramateri kúpil Juro Jánošík z Terchovej.
  • Margita Figuli bola priamym potomkom Jana Amosa Komenského. (Pochádzala z rodu Petra Figulusa Jablonského, ktorého si veľký učenec prijal za svojho ako sirotu a neskoršie mu dal za ženu aj dcéru.)

Zdroj: Figuli Margita: Tri gaštanové kone. Bratislava : Tatran, 1991; Machala, Drahoslav: Majstri slova. Bratislava : Perfekt, 2003; Mikula, Valér: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava : Kalligram, 2000; Slovenka, 2009, č. 49, s. 78-79; www.wikipedia.org; spracovala Božena Nosková