Florin Theo Herkeľ

• 
• 

* 10. apríl 1908, Dolný Kubín
† 11. marec 1973, Dolný Kubín

básnik, publicista, redaktor, diplomat, kultúrno-výchovný pracovník

"Čierny tieň pozná lásku parížskej Manon, lebo je jedným z tých, čo poodhrnuli girlandy kvetov a prekročili bránu pekla." (Úryvok z básne Čierny tieň, Sentimentálny pútnik)

Život

Theo Florin – vlastným menom Teodor Herkeľ - sa narodil 10. apríla 1908 v Dolnom Kubíne. Jeho rodný dom už neexistuje (stál pri terajšom daňovom úrade). Umelecké meno má po mame, ktorá sa volala Flóra.

Po stredoškolských štúdiách účinkoval ako publicista a redaktor. Od roku 1932 žil v cudzine – Juhoslávia, Paríž, Španielsko, Portugalsko a Casablanka, od roku 1940 v Londýne. Po vojne bol v Paríži a Washingtone v diplomatických službách až do roku 1948. Potom pôsobil v Prahe ako osobný tajomník ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa. Bol aj vo vyšetrovacej väzbe pre rozpor so socialistickou zákonnosťou a neskoršie bol rehabilitovaný. Od rehabilitácie žil v Dolnom Kubíne. Zomrel na návšteve u Sikovcov (bývala riaditeľka ZŠ Martina Kukučína) 11. marca 1973.

Tvorba

• Už ako študent sa zaoberal literatúrou (1923)
• V Paríži v roku 1936 napísal zbierku básní v próze Z diaľky a esej Janko Alexy écrivain et peintre slovaqe
• Za pobytu v USA napísal cyklus Oheň na Potomacu (1947), boli to básne z prostredia amerických černochov
• Ani jeden ročník Hviezdoslavovho Kubína sa nezaobišiel bez jeho pomoci a účasti. Z príležitosti HK vydával Ex Librisy
• Veľa ľudí nechápalo jeho básne
• Sentimentálny pútnik - Okrem nesporných výslovne literárnych hodnôt je táto zbierka i významným svedectvom, ako slovenský básnik, ďaleko od domova, citlivo prežíval a odzrkadľoval dusnú atmosféru na prahu druhej svetovej vojny.

"Anna Pavlovna bola žiariacim smaragdom. Nemala pôvab Virginie, ktorá očarila aj samého Van-Ten-Tina: bozky na jej rúčky položil tak graciózne, že mondénne dámy bledli od žiarlivosti." (Úryvok z básne Virginia, Sentimentálny pútnik)

Zážitky s pánom Florinom

Moja babka a dedko si s ním veľa prežili a často sa navštevovali. Keď babka nemala čas a musela niekam ísť pán Florin strážil moju tetu, zobral ju do cukrárne, kúpil jej hračky, naučil ju počítať do desať.

Žil sám, v nedeľu chodieval na obed k mojím starým rodičom. Tešil sa z narodenia mojej maminy, priniesol do pôrodnice kyticu a vozieval ju v kočíku.

Žil skromne, pretože nemal veľa peňazí, ale s mojimi starými rodičmi by sa rozdelil aj o posledné.

Moji starí rodičia si spomenuli na príhodu s ním, keď pán Florin požiadal vtedajšieho predsedu vlády o auto pretože naň nemal peniaze a auto potreboval. Predseda vlády mu poslal poukaz na auto (v tej dobe sa auto bez poukazu nedalo kúpiť), ale peniaze ani auto mu neposlal a pána Florina to veľmi nahnevalo.

Zdroj: Maťovčík, Augustín: Biografický slovník dejateľov Oravy. Námestovo : Štúdio F, 2010; spomienky starých rodičov; spracoval Peter Hlavatík