logo Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika
logo EU, Európsky fond regionálneho rozvoja - Spoločne bez hraníc
logo Trenčianskeho samosprávneho kraja
Stránka realizovaná
v rámci mikroprojektu
„Výpravy za vzájomným
kultúrnym poznaním“
Tento mikroprojekt je
spolufinancovaný Európskou
úniou, z prostriedkov
Fondu mikroprojektov
spravovaného Trenčianskym
samosprávnym krajom

Hattala Martin

Martin Hattala

* 4. november 1821, Trstená
† 11. december 1903, Praha

jazykovedec, univerzitný profesor, kodifikátor etymologického pravopisu

 

Životopis

Martin Hattala sa narodil 4. novembra 1821 v Trstenej. Jeho otec Hatala, písal sa s jedným T a matka Alžbeta sa za slobodna volala Moleková. Prvé vzdelanie dostal doma u otca, pretože bol trochu chorľavejší. Neskôr nastúpil do normálky u františkánov v Trstenej. Začal tam chodiť až vo svojich 10 rokoch. Tam skončil aj prvú triedu gymnázia. Neskôr študoval na gymnáziu v Jászberényi, Félegyháze a v Subotici, kde sa naučil aj po maďarsky a srbsky, ale vyučovacou rečou bola latinčina. Chcel sa stať profesorom, ale na ďalšie štúdium nemal peniaze a tak si zvolil štúdium teológie, kde náklady hradila cirkev. Študoval gréčtinu, francúzštinu a nemčinu. V Trnave študoval logiku a fyziku. V Trnave si začal všímať svoj materinský jazyk. Ako vynikajúci študent sa dostal do Viedne na Pazmáneum, kde študoval teológiu.

V revolučných rokoch 1848/1849 ukončil štúdiá a 12. decembra 1848 v Ostrihome ho vysvätili. Krátke obdobie bol kaplánom v Bzovíku pri Krupine a potom v Hodruši pri Banskej Štiavnici. V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave. V otázke spisovného jazyka Slovákov mal bližšie k bližšie k Hodžovi ako ku Štúrovi. Do svojej Krátkej mluvnice slovenskej (1852) zahrnul Hodžove jazykové návrhy: a to zachovať ä, y, dvojhlásky, rozlíšenie l – ľ, písanie d, t, n, l bez mäkčeňa pred e, i, í, ie, ia. Krátkou mluvnicou sa uskutočnila tzv. hodžovsko-hattalovská reforma štúrovskej slovenčiny.

Od roku 1854 prednášal na univerzite v Prahe, kde sa venoval najmä češtine a iným slovanským jazykom. Rozhodol sa spracovať zanedbaný odbor jazykovedy – hláskoslovie. Aktívne sa podieľal na tvorbe učebníc, ďalej ako autor a posudzovateľ gramatík, čítaniek a šľabikárov. Bol pracovne vyťažený a začiatkom roku 1861 začal vykašliavať krv. Naďalej učil, zúčastňoval sa na tvorbe učebníc pre české a slovenské školy. V máji 1861 bol menovaný za riadneho univerzitného profesora a vo februári 1862 naplno prepukla vážna pľúcna choroba, zimu strávil v Dubrovníku.

Do dôchodku odišiel až v roku 1891, ale ostal v Prahe. Zomrel 11. decembra 1903. Pohreb mal 13. decembra v kostole sv. Ignáca na Karlovom námestí.

Pamätná tabuľa bola umiestnená na dome, ktorý bol postavený na mieste rodného domu M. Hattalu v Trstenej.

Zdroj: www.wikipedia.org; www.orava.sk; www.osobnosti.sk; spracoval Rasťo Bomba