logo Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika
logo EU, Európsky fond regionálneho rozvoja - Spoločne bez hraníc
logo Trenčianskeho samosprávneho kraja
Stránka realizovaná
v rámci mikroprojektu
„Výpravy za vzájomným
kultúrnym poznaním“
Tento mikroprojekt je
spolufinancovaný Európskou
úniou, z prostriedkov
Fondu mikroprojektov
spravovaného Trenčianskym
samosprávnym krajom

Kolčák Ignác

Ignác Kolčák

* 16. máj 1931, Sihelné
† 20. január 2008, Bratislava

akademický maliar

 

Detstvo

Ignác Kolčák sa narodil 16. 5. 1931 v Sihelnom v okrese Námestovo pod Pilskom, ktoré je súčasťou Oravských Beskýd, tiahnucich sa po hranici Slovenska s Poľskom. Pochádzal z jedenástich detí. Jeho rodičia, matka Anna (rod. Bubliaková) a otec Pavol, boli maloroľníci. Žili v chudobe, nevedeli čo sú to rožky či saláma.

Mladosť

Ľudovú školu navštevoval len sedem rokov, v Sihelnom a v Oravskej Polhore. Po vojne išiel s kamarátom Karolom Pitákom pozrieť do Čiech, tam našiel rodinu kde pôsobil rok (šatstvo, v ktorom prišiel mu spálili, aby nepriniesol chorobu). Mal na starosti 11 kráv, 5 prasiat a 3 kone. Potom išiel k bratovi do Krnova za Ostravu, kde sa začal učiť za písmomaliara.

Štúdium

V roku 1958 ukončil štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe (maľba) a vrátil sa na Oravu, kde sa venoval maliarskej a kresliarskej tvorbe a bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov.

Najkrajšie roky života

V roku 1958 si zobral za ženu Belu, mali civilný aj cirkevný sobáš.

Správna voľba

V polovici šesťdesiatych rokov spoluzakladal oravskú galériu a aktívne sa podieľal na koncepcii využitia a ochrany kultúrnych pamiatok. V rokoch 1970 až 1975 pôsobil ako riaditeľ Oravskej galérie, autorsky i organizačne sa pričinil o vybudovanie trvalej expozície slovenského tradičného ľudového umenia na ostrove Slanica. Po odchode z galérie zostal na voľnej nohe. V roku 1977 odchádza i z celou rodinou do Bratislavy, kvôli zvoleniu za podpredsedu Zväzu slovenských výtvarných umelcov, ktorým bol do roku 1979. v roku 1980 podaroval  ministrovi Válkovi jeho portrét z vďačnosti kvôli uvoľneniu z tejto funkcie. Pi novembri 1989 sa podieľal na znovuoživení činnosti Umeleckej besedy slovenskej, ktorej sa v roku 1993 stal tajomníkom. v deväťdesiatych rokoch zorganizoval niekoľko maliarskych plenérov, podieľal sa na vzniku Slovenskej galérie v Békešskej Čabe a na ustanovení Nadácie Martina Benku pri Umeleckej besede slovenskej.

Maliarstvo

Venoval sa výstavnej činnosti v rámci Umeleckej besedy slovenskej. Motívy pre svoju maliarsku činnosť čerpal z rodnej Oravy. Jeho tvorba sa opierala o krásnu a opojnú prírodu, o ľudskú tvár. Svoje diela prezentoval na viacerých výstavách doma i v zahraničí, jeho obrazy sa nachádzajú vo viacerých galériách.

Koniec jeho života

Ignác Kolčák zomrel 20. januára 2008 v Bratislave.

Niekoľko myšlienok I. Kolčáka

"Byť umelcom bolo vždy, ba aj teraz je veľmi ťažké, ak sa človek usiluje vytvoriť umelecké dielo.!“

"Byť úspešným ešte za svojho života sa podarí málokomu.!“

"Myslím si, že každý človek, čo sa vo svojom živote o niečo usiluje, má vzor, ktorý mu je príkladom - morálnym i odborným. Toto sa v priebehu času mení podľa toho, ako sám dospieva či dozrieva. Ja osobne mám takéto vzory a je ich veľa, čo ich obdivujem.!“

"Keď začnem tvoriť, čiže realizovať svoj zámer, musím mať jasno, čo chcem docieliť. Ale to nestačí, pretože k tomu treba okrem ovládania techniky aj odvahu, trpezlivosť, talent a skúsenosť. Vždy je dôležitejšia potreba vyjadriť sa, než poslúžiť vytvorením umeleckého tovaru.!“

Zdroj: Kalnický, Juraj: Obrazy zo života Ignáca Kolčáka. Bratislava, Vydavateľstvo Štúdio humoru a satiry, 2007; www.mgartgaleria.sk; spracovala Magdaléna Mišániková