Matúška Janko

• 
• 

* 10. január 1821, Dolný Kubín
† 11. január 1877, Dolný Kubín

básnik, autor textu národnej hymny

Životopis

Narodil sa v roľníckej rodine a navštevoval ľudovú školu v Dolnom Kubíne, gymnázium v Gemeri a následne evanjelické lýceum v Bratislave. V Bratislave sa tiež stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1944 z lýcea odišiel na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra a vrátil sa na Oravu, kde pracoval ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku. V roku 1848 spoluorganizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie na Orave. Po skončení povstania sa na krátky čas vrátil k práci vychovávateľa, od roku 1851 pracoval v štátnej službe a v roku 1870 sa stal správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne.

Diela

Najznámejším dielom Janka Matúšku je text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorý zložil pri príležitosti odchodu 22 študentov evanjelického lýcea v Bratislave v marci 1944 na protest proti odvolaniu Ľ. Štúra z postu námestníka profesora, ktorý zastával namiesto chorľavého Juraja Palkoviča. Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenskej republiky.

Ďalšie diela:

• Púchovská skala
• Svätý zákon
• Hrdoš
• Pomsta
• Klára Zachová
• Kozia skala
• Zhoda liptovská
• Siroty

Zdroj: www.wikipedia.org; spracovali Gabriela Štítiková, Mária Šenšelová

Môj zážitok s Jankom Matúškom

Bolo piatok 13. Väčšina ľudí si myslí, že tento deň je strašidelný. No tento deň bol najlepším dňom v mojom živote. Naša trieda sa chystala do galérie. Celá trieda bola šťastná, pretože sme sa neučili. V galérii som si všimla jeden zvláštny obraz. Bol na ňom mladý muž s fúzatou bradou a motýlikom pod krkom. Opýtala som sa našej triednej pani učiteľky, kto je na tom obraze namaľovaný.

„Je to tvorca našej štátnej hymny. Volá sa Janko Matúška.“ odpovedala pani učiteľka. Pozerala som sa na ten obraz. Hneď mi napadla úloha z hudobnej: vymyslieť text našej školskej hymny. Zrazu ma chytil nejaký muž za rameno. Prekvapene som sa obzrela. „To je Janko Matúška!!!“ pomyslela som si. Od úžasu som nevedela čo mám povedať. Opýtala som sa ho: „Pomôžete mi vymyslieť text našej školskej hymny?“

„S radosťou ,Majka.“ odpovedal. „Ako viete ako sa volám?“ nechápavo som sa opýtala. „To až neskôr!!!“ ponáhľal sa muž. Mávol rukou a zrazu sa objavil stôl, na ktorom bol položený hárok papiera a pero. Hneď sme začali tvoriť. Po hodinovej ťažkej práci bola školská hymna konečne hotová. „Hurá!!! Konečne je hotová!!! Mám hotovú domácu úlohu!!!“ zakričala som. Celá šťastná som sa pozerala na desaťveršovú pieseň.

„Ďakujem!!! poďakovala som sa mu. „Nie je za čo!“ povedal Janko a zmizol. Zrazu ma zobudil mamin hlas. „Majka, vstávaj! Treba ísť do školy.“ zobudila ma mama. Neveriacky som otvorila oči. „No čo. Bol to pekný sen. Aspoň mám hotovú domácu úlohu!“ pomyslela som si a pobrala som sa do školy.

Mária Janigová

---

Prázdniny s Jankom

Začali sa letné prázdniny. Asi po týždni zavolala starká. Pozvala nás na oslavu svojich narodenín a sľúbila, že potom môžeme ostať na prázdninách.

„Hurá! Balíme kufre!“ vykríkli sme spolu so sestrou.

Konečne nastala chvíľa, keď sme odcestovali.

„Bol to krásny deň!“ povedala mama pri rozlúčke so starými rodičmi.

„A vy buďte poslušné!“ stihla ešte mama doložiť a bola preč.

„No poďte, moje milé deti...zajtra nás čaká náročný deň, musíme sa poriadne vyspať, lebo...

„Lebo pôjdeme do lesa,“ skočil babke do reči dedko, keď sme vchádzali do ich útulnej chalúpky.

Babka nám ustlala a na oči nám padol sladký spánok. Ráno sme vstávali svieži a silní. Naraňajkovali sme sa, nakŕmili sliepky i kozu Lízu. A vyrazili sme. Vrátili sme sa až za tmy. Unavení, ale spokojní. Aj druhá noc bola príjemná. Mala som zvláštny sen. Veľa som si nezapamätala. Akurát celkom jasne sa mi vybavil aj za bieleho dňa strom neďaleko.

Hneď po raňajkách som bežala preskúmať ten záhadný obraz z môjho sna. Vyliezla som naň a až teraz som si všimla, že je bútľavý. Neváhala som ani chvíľku a ako prikovaná som sa rozkričala:

„Jankááá, poď rýchlo, niečo ti ukážem.“

Janka okamžite pribehla a niečo mi šuškala. Poobzerali sme si strom a môj orlí zrak už z diaľky zbadal modrú žiaru okolo stromu. O chvíľu nám bliklo...

Vnútri stromu bola kniha, ktorá mala na obale vytlačené vycifrované iniciály J a M. Na okamih sme zaváhali. Zdala sa nám priveľmi krásna a farebná, ale o to viac nás lákalo si v nej polistovať. Prečítali sme ju takpovediac jedným dychom. Zastavili sme sa až na strane 155... Zrazu k nám prichádzal zvláštne oblečený muž. Mal tmavé sako a nohavice, ktoré už dávno vyšli z módy a pekný čierny motýlik.

„Ruky bozkávam“, pozdravil sa.

„Do-do-dobrý deň vám prajeme“, vysúkala som celá udivená. Jeho podoba mi bola tak dôverne známa, a predsa sme sa videli prvýkrát v živote.

„Volám sa Janko Matúška. Počul som, o čom ste sa rozprávali so sestrou. Rozhodol som sa, že vám pomôžem vymyslieť text vašej školskej hymny. Pustili sme sa do práce a odrazu bolo na papieri plných 10 riadkov. Básnik sa zdvorilo sa poklonil a zmizol...

Júlia Vankúšová