logo Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika
logo EU, Európsky fond regionálneho rozvoja - Spoločne bez hraníc
logo Trenčianskeho samosprávneho kraja
Stránka realizovaná
v rámci mikroprojektu
„Výpravy za vzájomným
kultúrnym poznaním“
Tento mikroprojekt je
spolufinancovaný Európskou
úniou, z prostriedkov
Fondu mikroprojektov
spravovaného Trenčianskym
samosprávnym krajom
Chyba
  • [sigplus] Kritická chyba: Priečinok obrázkov galerie/bernolak sa predpokladá ako relatívna cesta k základnému priečinku obrázkov špecifikovanom v administrátorskom rozhraní.

Bernolák Anton

Anton Bernolák

[sigplus] Kritická chyba: Priečinok obrázkov galerie/bernolak sa predpokladá ako relatívna cesta k základnému priečinku obrázkov špecifikovanom v administrátorskom rozhraní.

* 3. október 1762, Slanica
† 15. január 1813, Nové Zámky

jazykovedec, kodifikátor 1. spisovného jazyka Slovákov, kultúrny pracovník

 

Rodina

Okrem Antona Bernoláka sú z bernolákovského rodu známi viacerí dejatelia: Andrej Bernolák – profesor a autor viacerých vedeckých spisov, brat Antona Bernoláka Alojz – advokát kráľovskej kúrie, Jozef Bernolák – lekár a prekladateľ.

Okrem spomenutých sú známi viacerí Bernolákovci ako kňazi, hospodárski úradníci či vojenskí činitelia.

O tom, či mal Anton Bernolák manželku alebo deti nie je žiadny záznam.

Štúdiá

O jeho učení máme len skromné záznamy. Ľudovú školu navštevoval pravdepodobne v Slanici a Námestove do roku 1774. Nevie sa presne kde navštevoval nižšie triedy gymnázia, ale ako šestnásťročného ho dali za chovanca ostrihomského arcibiskupa. Prvé dva školské roky študoval poetiku v bratislavskom seminári a v nasledujúcich 2 šk. rokoch chodil na kráľovskú akadémiu v Trnave, kde sa zahĺbil do filozofie. Toto štúdium malo značný podiel na formovaní jeho literárnych sklonov, a tu aj roku 1782 vyšla Bernolákova prvá tlačená práca, ktorá bola v latinčine. Potom odišiel do Viedne, kde študoval teológiu na tamojšej univerzite. Počas týchto štúdií získal rozsiahle vedomosti, ale aj spoločenský rozhľad. Pri štúdií teológie kládol Anton Bernolák dôraz na pôvodnú francúzsku literatúru, a preto bola nevyhnutná znalosť francúzskeho jazyka. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie na seminári v Bratislave, kde však malo pre neho a jeho spoločníkov najväčší význam pestovanie slovenského spisovného jazyka. Po niekoľkoročnom úsilí dňa 21. mája 1787 Bernolák podpísal spis, ktorý bol základným kameňom slovenského jazykového, literárno-kultúrneho a národného obrodenia (Dissertatio philologico-critica de literís Slavorum s pripojenou Orthographiou). Základom pre uvedený spis bolo západoslovenské nárečie. Toto bolo aj dôstojným zavŕšením Bernolákových vysokoškolských štúdií.

Pôsobenie a tvorba

Po skončení teologických štúdií Bernolák odchádza spolu so spolužiakmi a priateľmi do kňažského domu v Trnave, kde bol napokon  17. októbra 1787 vymenovaný za katolíckeho kňaza. Keď ho 29. novembra 1787 vymenovali za kaplána Čeklísa (dnešného Bernolákova), odchádza z Trnavy na svoje prvé  samostatné pôsobisko. Už po dvojmesačnom účinkovaní na fare v Čeklíse mal Bernolák úmysel zmeniť pôsobisko, a preto sa 20. februára 1788 zaujímal o faru v Ivanke. Neskôr rektor z bratislavského generálneho seminára prosil o Bernolákovo prepustenie, on však odmietol a účinkoval ako kaplán v Čeklíse pri Bratislave až do leta 1791.

V tomto období Anton Bernolák dosahuje vrchol svojej tvorivej činnosti vydaním diel Grammatica Slavica, Etymologia vocum Slavicarum, a napokon zostavením a napísaním prvého konceptu úplného slovníka slovenského jazyka.

Neskôr, v roku 1791 bol povolaný k úradu ostrihomského vikariátu do Trnavy, kde vykonával nasledujúcich 6 rokov úrad kancelára, 3 roky mal funkciu archivára a istý čas bol aj prísažným notárom cirkevnej stolice. Zaslúžil sa aj o aktivizáciu činnosti Slovenského učeného tovarišstva.

Keď bol roku 1797 súbeh na faru v Nových Zámkoch, ktorá patrila k popredným farám v okolí, medzi prihlásenými bol aj Anton Bernolák.  Generálny vikár Jozef Vilt napísal odporúčajúci list arcibiskupovi Jozefovi A. Batthyányimu a na základe tohto odporúčania bol Anton Bernolák 5. mája 1797 uvedený do svojho nového úradu a bol menovaný za vicearchidiakona novozámockého dištriktu. Po odovzdaní úradu v trnavskom vikariáte prišiel 1. júna 1797 do Nových Zámkov.

Keď ostrihomská cirkevná vrchnosť  roku 1804 rozdelila novozámocký okres na dolný a horný, Anton Bernolák sa stal dekanom dolného okresu. Popritom bol správcom a učiteľom náboženstva na hlavnej novozámockej mestskej škole.

Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch vyčerpaný prácou, za stálych sporov a rodinných starostí.

{gallery}galerie/bernolak{/gallery}

Zdroj: www.wikipedia.org; www.referaty.aktuality.sk; Život a dielo Antona Bernoláka, Bratislava : Národné literárne centrum, 1997; spracovala Denisa Salvová