logo Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika
logo EU, Európsky fond regionálneho rozvoja - Spoločne bez hraníc
logo Trenčianskeho samosprávneho kraja
Stránka realizovaná
v rámci mikroprojektu
„Výpravy za vzájomným
kultúrnym poznaním“
Tento mikroprojekt je
spolufinancovaný Európskou
úniou, z prostriedkov
Fondu mikroprojektov
spravovaného Trenčianskym
samosprávnym krajom

Kreslo pre hosťa s Tomášom Točekom

Ilustračný obrázok

Štvrté podujatie z cyklu Kreslo pre hosťa sa konalo 26. januára 2012 o 16.00 hod. v priestoroch náučného oddelenia Oravskej knižnice Antona Habovštiaka.  Naším hosťom bol Ing. Tomáš Toček, ktorého skalní účastníci podujatí organizovaných knižnicou poznajú najmä ako lídra literárneho klubu Fontána, autora, ktorý ma za sebou už aj knižný debut s názvom Univerzita vymáhača (Epos : Ružomberok, 2009). 

Tentoraz sa však neprezentoval svojou literárnou tvorbou, hoci jeho rozprávanie bolo tradične pútavé. Ako sám o sebe hovorí, okrem toho, že píše, kreslí, tvorí, „sem tam chodí po horách, sprevádza a cestuje...“ A práve to najlepšie zo svojich cestovateľských míľnikov za posledných 10 rokov predstavil slovom i obrazom viac než trom desiatkam prítomných. Ak sa pýtate, prečo práve za desať rokov, dôvod je prozaický. Práve pred desiatimi rokmi začal podnikať väčšie cesty po svete.

Všetko to začalo v roku 2002, kedy sa ešte ako vysokoškolský študent dostal na štvormesačný pobyt do Spojených štátov amerických, „čo bolo prvé väčšie cestovanie, prvé stretnutie s inou kultúrou a vlastne aj pochopenie, že svet je troška ľahší ako na Slovensku,“ uviedol mladý cestovateľ. Peniaze, ktoré v Amerike zarobil, investoval do ďalšieho cestovania, a tak v roku 2003 ako člen prvej samostatnej slovenskej expedície od vzniku Slovenskej republiky vystúpil na Kaukaz.

O rok neskôr sa opäť ocitol v USA, kde strávil niečo vyše roka. Publikum malo možnosť navštíviť aspoň prostredníctvom vydarených fotografií známe i menej známe americké lokality. Od typických amerických zapadákovov, cez architektonické a urbanistické skvosty až po úchvatné prírodné scenérie, vrátane typických obyvateľov prírodnej ríše.

Prvou vecou, ktorú podnikol po návrate domov v lete 2005 bol výstup na Gerlachovský štít, samozrejme s priateľmi. „Hory napĺňajú, vedia napĺňať, ale keď tie hory zažívate ešte aj s ľuďmi, ktorých máte radi, ten pocit je znásobený,“ dodal svetobežník. Ako máme možnosť vidieť, slovenské hory a stretnutia s blízkymi v nich ohraničujú všetky jeho zahraničné cesty. Už pár dní po Gerlachu je cieľom Matterhorn, nasledujú anglické atraktivity ako Stonehenge, Londýn, Oxford, ktoré navštívil počas polročného pracovného pobytu v Anglicku.

Z Britských ostrovov jeho ďalšie kroky vedú opäť do hôr, ktoré sú mu predsa len bližšie než ostrovné pahorky. Po zdolaní najvyššieho vrchu Rakúska, Grossglockneru, zamieril na tri mesiace do Kanady, za prácou a najmä národnými parkami. Mohli sme sa pokochať zábermi na Skalnaté hory, ktoré sú síce nižšie než tie americké, no členitosťou a farebnou schémou viac pripomínajú naše Tatry. Videli sme aj Niagarské vodopády, multikultúrne Toronto a tiež jednu z najfotogenickejších horských lokalít vôbec, jazero Lake Louis, ktoré môžeme nájsť na mnohých kalendároch s horskou tematikou.

Po návrate z Kanady Tomáš Toček už ako sprievodca cestovnej kancelárie spoznáva Fagaraš, najvyššie pohorie Rumunska a v roku 2007 prostredníctvom cestovky opäť zdoláva Elbrus. Cestu späť spríjemňujú cestovateľom pláže Čierneho a Azovského mora. Následne vystupuje na Mont Blanc, ktorý si pôvodne chcel nechať až na päťdesiatku, spoznáva Macedónsko – divočinu v srdci Európy a dostáva sa i na pravoslávne kláštory Meteora, ktoré sú zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

V roku 2009 sa expedícia, ktorej bol členom, pokúsila o dobytie najvyššej hory Pamíru, sedemtisícovky u nás známej pod menom Pik Lenina. Kvôli zdravotným problémom členov výstupového družstva však skončila neúspešne. Hoci zábery z vrcholu tentoraz chýbajú, i krajina pod ním je zaujímavá. V Kirgizsku ešte značná časť populácie žije v jurtách nomádskym spôsobom, vlastniac obrovské stáda dobytka. Miestni pozerajú na turistov tak trochu zvláštne, keďže si myslia, že batožina, ktorú majú so sebou, je celý ich majetok. „Viete, my máme 500 kusov dobytka, my sme naozaj boháči,“ sprostredkúva ich videnie sveta Tomáš Toček.

Prítomní mali tiež možnosť vidieť páramo v Ekvádore, kraj Indiánov, ktorý náš hosť navštívil na prelome rokov 2009/2010. Hlavným cieľom výpravy bol pôvodne vyhasnutý stratovulkán Chimborazo, nakoniec sa podaril výstup na takmer šesťtisíc metrov vysokú sopku Cotopaxi, ktorá sa môže popýšiť najsymetrickejším kráterom na svete. Premietacie plátno ponúklo tiež pohľady na Quito, hlavné mesto Ekvádoru, miestne oslavy Silvestra či miesto, kadiaľ prechádza rovník. Keďže z Quita je to „len“ 1100 km do Galapág (ako vtipne poznamenal náš hosť), expedícia neplánovane zamierila i na toto súostrovie. Cestu dokumentujú fotografie miestnych pláží a samozrejme jedinečných zástupcov miestnej fauny.

Do tretice na Elbrus, tentoraz s lyžami na chrbte, sa Tomáš Toček dostal v máji 2010 spolu s členmi horskej služby Veľká Fatra, aby sa pokúsili kompletne ho zlyžovať. Tento sen sa im vyplnil a z vrcholu vo výške 5642 m n. m. sa na lyžiach dostali do cca 1700 m n. m. bohatší o ďalší unikátny zážitok. V auguste navštívil oblasť Ladakh v Himalájach so zachovalou tibetskou kultúrou. Cestou sa zastavil v Ágre, kde sa nachádza ďalšia z pamiatok UNESCO, známy Tádž Mahál. Do Indie sa vrátil na jeseň roku 2011, konkrétne do mesta Manali. No a pár dní pred týmto stretnutím sa vrátil z Tanzánie, kde vystúpil na Kilimandžáro, navštívil parky Serengeti, Ngorongoro a ostrov Zanzibar, ktorý ponúka jednu z najkrajších pláži na svete. Medzipristátie v Káhire stačil ešte využiť na návštevu pyramíd.

Hoci za spomínané obdobie sa Tomášovi Točekovi podarilo navštíviť miesta, ktoré patria celosvetovo medzi najvyhľadávanejšie a najfotografovanejšie, netají sa tým, že najkrajším preň stále zostáva Slovensko a špeciálne Tatry, kam sa zo svojich ciest stále rád vracia.

Podujatie Kreslo pre hosťa s Tomášom Točekom sa uskutočnilo ako súčasť mikroprojektu „Výpravy za vzájomným kultúrnym poznaním“, ktorý realizuje Oravská knižnica Antona Habovštiaka v spolupráci s Regionální knihovnou Karviná v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013. Tento mikroprojekt je spolufinancovaný Európskou úniou, z prostriedkov Fondu mikroprojektov spravovaného Trenčianskym samosprávnym krajom.

(mk)